Drevo - čo je to vlastne drevo ?!

Drevo z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Drevo sú kmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunaté stromy alebo ihlancovité stromy. Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria ročné kruhy.

Poloha dreva v stonke a časti dreva
Jednotlivé časti stonky (u zložitejších rastlín) zvonka smerom dnu sú:

- kôra : krycie pletivo
- lyko : vodivé pletivo, presnejšie sitkovice
- kambium (miazgový kruh): delivé pletivo
- drevo:
- vodivé pletivo, presnejšie cievy a cievice
- výstužné pletivo (sklerenchymatické vlákna), presnejšie libriformové vlákna u listnatých a letné cievice u ihličnatých drevín
-zásobné pletivo (parenchymatické vlákna)-
stržeň: zásobné pletivo

Drevo (lyko je z felogenu) vzniká z kambia. Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva ako listnaté, pretože listnaté sa vyvinuli z ihličnatých.

Z hľadiska veku má drevo tieto časti:
- jadro (staršia, vnútornejšia časť, často tmavšia)
- beľ (mladšia, vonkajšia časť)

Zloženie
Rozlišujeme štyri úrovne poznania dreva:
- makroskopická štruktúra - úroveň čistého dreva, ročných kruhov..
- mikroskopická štruktúra - úroveň buniek..
- submikroskopická štruktúra - stavba bunkovej steny dreva..
- chemická štruktúra - celulóza, hemicelulóza, lignín..

Makroskopická štruktúra
O Makroskopickej štruktúre dreva rozhoduje:
- usporiadanie anatomických elementov (buniek v dreve)
- morfológia
- extraktívne látky (farba)
- smer prerezávania buniek (rez)

Stržeň
Biologický stred (nie vždy aj geometrický). Pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2-5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ)

Stržňové lúče
V priečnom reze strom vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeň. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky. Na tangenciálnom reze sú makroskopicky viditeľné v podobe jemných zvislých čiarok, farebne odlišných od okolitého dreva.

Stržňové škvrny
Sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch roku Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia. Častý výskyt: Br,Jv,Tp,Vr,Čr,Bt

Ročný kruh

Ročný kruh je vrstva dreva prirastená za jeden rok (vegetačné obdobie). Rok= vegetačné obdobie (rastie)+ vegetačný kľud (odpočíva).

Vegetačné obdobie
Menia sa podmienky: vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu.V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek. U drevín rastúcich v miernom pásme sú rozoznateľné dve kvalitatívne rozdielne vrstvy.

- jarné drevo- svetlé, skoré, vodivé (prúdi ním voda z koreňov do koruny), redšie, tvorí sa v prvej polovici vegetačného obdobia
- letné drevo- tmavé, neskoré, 3x hustejšie ako jarné, pevnejšie tvrdšie, tvorí sa v druhej polovici vegetačného obdobia, letné drevo má vyššie hodnoty fyziologických a chemických vlastnosti, preto pre kvalitu dreva je rozhodujúcu absolútna šírka LD a aj % jeho zastúpenia v RK. Drevo ihličnatých stromov obsahuje 30 - 45 % LD v RK, drevo listnatých stromov obsahuje 30 - 45%.

Prechod medzi jarným a letným drevom je u ihličnanov ostrý, skokovitý (u Smc výrazná heterogenita) a u listnatých drevín pozvoľný.

Beľ, zrelé drevo, jadro
- beľ -fyziologicky aktívna časť kmeňa so živými bunkami a vodivou funkciou
- jadro -stredová, farebne odlíšená, neaktívna zóna s mŕtvymi bunkami. Plní len statickú funkciu.
- zrelé drevo -stredová, farebne odlíšená zóna s čiastočne živými bunkami

Živicové kanáliky
Anatomický útvar v dreve, v ktorom sa tvorí živica (letné drevo). Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách, napr. borovica, limba, smrek... Podľa umiestnenia sa delia na:

- horizontálne
- vertikálne

Živica, ktorá ich vyplňuje, zvyšuje odolnosť dreva, výhrevnosť, znižuje nasiakavosť a sťažuje povrchovú úpravu. Podiel živice z objemu dreva: 0,2% smrek (smrek a jedľa majú takmer rovnaké drevo, len jedľa nemá živ. kanáliky), 1%borovica

Cievy
Pozdĺžne usporiadané vodivé pletivá v dreve listnatých drevín (ihličnany nemajú cievy). Nachádzajú sa ako v kruhovito- pórovitých, tak aj v roztrúseno- pórovitých.

- jarné drevo- priemer ciev 0,2- 0,4mm
- letné drevo- priemer do 0,1mm

Usporiadanie ciev na priečnom reze, je dôležité pre identifikáciu dreva.

Farba dreva
Závisí od: druhu dreviny (beľová, jadrová..),čerstvosti rezu (napr. jelša sa dlhšie po spílení sfarbí na oranžovo), vlhkosti dreva, technologického spracovania (sušenie, parenie, termowood, povrchové úpravy)

Vôňa dreva
- živicová- smrek, borovica, smrekovec
- kyslá- jedľa
- horká- jadrové dreviny (duby, agát, orech...)
- pliesňová- breza, lipa

Hustota, tvrdosť dreva
Je daná podielom bunkových stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.

- ľahké drevo- 300-450 kg/m3
- stredne ťažké drevo- 450-650 kg/m3
- ťažké drevo- 650-800 kg/m3

Tvrdosť je úmerná hustote dreva

Delenia
Podľa druhu dreviny

- ihličnaté drevo
- jadrové (borovica, smrekovec, tis..)
- zrelodrevné (smtrek, jedľa..)
- listnaté drevo:
- kruhovito pórovité drevo (dub, cer, agát, jaseň, brest..)
- prechodne pórovité drevo (orech, čerešňa..)
- roztrúseno pórovité drevo (buk, jeľša, hrab, javor, breza, lipa, vŕba, topoľ..)

Alternatívne možno listnaté drevo rozdeliť na:
- beľové (javor, jeľša, hrab, breza..)
- jadrové (dub, brest, agát, jaseň, čerešňa, orech, topoľ, vŕba..)
- zrelodrevné (buk, lipa..)

alebo

- tvrdé drevo (dub, brest, jaseň, agát, orech, buk ..)
- mäkké drevo (lipa, vŕba, topoľ..)

Podľa krokov výroby

Po spílení sa strom upravuje na :
- guľatina
- výrez
- porez
- rezivo
- dielec
- výrobok

Vlastnosti
Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky...), veku stromu/kra a miesta v kmeni.

Drevo je pružné a nestráca teplom nosnosť (žiarupevné). Výborne izoluje pred teplom a vibráciami. V drevených interiéroch je človeku spravidla príjemne (napr. pri železe a skle sa dá robiť, ale nie bývať, a pri umelej hmote už vôbec nie) a aj pekne vyzerá.

Má rôzne farby podľa druhu stromu.

drevo zo smreka	drevo z borovice	drevo z čerešne	drevo z palisandra

Prehľad drevín

Usychanie reva
Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme usychanie. Usychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovanie vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t.j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20-30%). Ako ukázali výskumné práce, chovajú jednotlivé prvky dreva pri usychaní rôznym spôsobom. Priemery cievciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v terciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je usychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie usychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.